17. po Sv. Trojici: Sloboda povolaných v Kristovi
01.10.2023 14:30
17. po Sv. Trojici: Sloboda povolaných v Kristovi Modlime sa: Svätý Bože
a Pane, odvažujeme sa hovoriť s Tebou, svojím Pánom, i keď sme len prach
a popol, lebo v tôni Tvojich krídel plesáme a duše naše priľnuli k Tebe. Ty si sa
nám v Kristovi Ježišovi vyjavil ako Boh a Otec všetkých nás a v sviatosti Krstu
svätého prijal si nás za svoje deti. Ďakujme Ti Trojjediný za Tvoju milosť. Amen
Jk 2, 15-18:
Exegetické poznámky : Verše 15-16: Aj v čase Jakuba mladšieho bolo veľa ľudí
hladných a chatrne oblečených. Cirkevné zbory pozostávali práve z takýchto
veriacich. Práve na týchto ukazuje pisateľ a káže, že na nich sa musí ukázať
viera majetných veriacich. Verš 17: Rozhorčenosť je tu na mieste, lebo
výhovorka, že mne stačí iba viera, nepostačuje. Postarať sa o telo svojho
blížneho platilo aj v časoch pred narodením Ježiša Krista. Verš 18: Dôraz je
teda na viere a z nej pochádzajúcich skutkov lásky. Tieto dve zložky k sebe
nerozlučne patria. Ježiš to tak chápal a neoddeľoval ich.
Návrh propozície: Boh stvoril telo aj dušu. 1.Telo potrebuje svoje. 2. Duša
potrebuje vieru Boha, tá ju posilňuje.
Myšlienky ku kázni: V židovstve panovala predstava, že dôležité sú skutky
vykonané podľa zákona. Tie majú moc človeka spasiť, preto je potrebné ich
konať. Zabúdalo sa , že nie zákon a jeho slepé dodržiavanie spasí, ale viera v
živé Boha. Takáto viera nezabúda na blížneho. Preto Jakub učí o takejto viere,
ktorá pozná aj skutky. Kresťanská doktrína pozná len takú vieru, ktorá je činná
v konaní lásky. Bez lásky niet skutočnej viery. Viera pozná Ježiša Krista svojho
Pána a dobre činí blížnemu. Niektorí sa chcú vyhovoriť, a tak si myslia, že stačí
veriť. Takým hovoríme, že sa vykrúcajú a prekrúcajú zákon Boží, ktorý nám
prikazuje milovať blížneho ako seba. Amen.
Modlime sa: V Tebe svoj poklad mám, ó Ježiši Kriste, i keď som nehodný, Tvoj
som to viem iste! Daj mi ducha pokory a tichosti, pýchu a zlé žiadosti, zo srdca
mi vyhosti. Pomôž nám prežiť život povolaných v Tebe a po časnej púti priviň si
nás k sebe. Amen.
Mgr. Peter Paluga