Kto sme a kam kráčame?

Sme evanjelici augsburského vierovyznania žijúci v južných oblastiach Slovenska. Naši predkovia sa hneď po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781 prihlásili k viere svojich otcov, žili v diaspóre, zväčša roztrúsení po dedinách. Pomerne veľa evanjelikov sa presídlilo zo severu a severozápadu Slovenska a prišli aj emigranti po bitke na Bielej hore.  K evanjelickému a.v. vierovyznaniu sa koncom 18. storočia prihlásila viac ako tretina obyvateľov obce Šalgov, dnešné Svätoplukovo, obec  približne 10 km južne od mesta Nitra. Už v roku 1796 si šalgovskí evanjelici postavili vlastnú školu, kde sa vykonávali Služby Božie. Podľa záznamov učiteľ predčítal kázeň Slova Božieho. Duchovný pastier z „matkocirkvi“, obce Ašakert, dnes Nové Sady, prichádzal iba trikrát do roka na najväčšie sviatky, lebo to bolo 6 hodín cesty vozom.

V roku 1823 sa udáva počet evanjelikov v Šalgove 130 a v susednom Urmíne, dnes Mojmírovce, počet 13. V roku 1865 si šalgovskí evanjelici postavili vlastný kostol. Dlho však nemali vlastného farára, a preto ich cieľom bolo zriadenie samostatného cirkevného zboru. To sa im podarilo až v roku 1887, keď za prvého kazateľa a učiteľa získali Ľudovíta Novomestského. Kronika hovorí :“ a malá lodička cirkvi Kristovej dostala dlhoročného osvedčeného kormidelníka“, ktorý tu pôsobil 36 rokov. Podobným dlhoročným a osvedčeným kormidelníkom sa potom stal aj Michal Cibulka, ktorý tu pôsobil 38 rokov. Slovom Božím a sviatosťami v Svätoplukove slúžilo celkom 9 farárov, súčasným zborovým farárom je Mgr. Peter Paluga.

V roku 2015 si v Svätoplukove pripomenieme 150. výročie ukončenia stavby a posviacky Chrámu Božieho (1865-2015). Tešíme sa z tohto jubilea a sme radi, že sa nám k tomuto výročiu s pomocou Božou podarilo obnoviť náš kostolík zvnútra i zvonku.  Prajeme si , aby bol nielen architektonickou ozdobou obce, ale aby sa opäť stal duchovným centrom evanjelikov zo Svätoplukova a celého okolia.

Kam kráčame? Naším cieľom je kráľovstvo nebeské a k tomu nám pomáhaj svojou mocou Duch Svätý.

ES pieseň č. 474  1. verš

Skala vekov, Tvoja skrýš ukry ma a srdce stíš!

V nor ma svätej krvi zdroj, rany po hriechoch mi zhoj.

Príď mi, Kriste, napomoc, odpusť hriech, znič jeho moc.

Sviatosti Božie bez premeny podľa Krista Pána nariadení

Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho! Lebo toto je moja krv (Novej) zmluvy,ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. (Mt 26,26-28)