20. po Sv. Trojici - Stratená príležitosť

18.10.2015 10:45

    20. po Sv. Trojici  - Stratená príležitosť ; Modlime sa: Nebeský Hospodár, Pane Bože a Otče náš nebeský, Ty vieš a dobre poznáš, koľkým pokušeniam sme vystavení na tomto svete a akí  sme slabí odolávať diablovi, hriechu a vlastnému telu, prosíme posilni nás skrze  Ducha Svätého, aby sme žili, ako nové stvorenie v svätosti. Amen / Mt 22, 1 – 14 /

    Určite si spomeniete na chvíle, keď vám niečo dôležité prekĺzlo pomedzi prsty a už nikdy sa to nevrátilo späť. Nejeden z nás by neviem čo dal za to, aby sa znova zopakovala tá istá, alebo podobná príležitosť. Lenže v živote je to tak, že človek sa musí na šancu dlho pripravovať. Športoví fanúšikovia o tom tiež vedia svoje. Niekedy čakajú aj celý zápas a márne, hráči nie a nie dať vytúžený gól a pritom mali nespočetne veľa šancí.

    Niekedy stačí jediná šanca, ale ak sa naplno využije, znamená víťazstvo a  radosť. Premárnené príležitosti a nevyužité šance vždy mrzia. V lepšom prípade si len  povzdychneme, v horšom sme nazlostení. Koľko stratených príležitostí v živote už bolo a ešte bude. Ale človek je už taký, často sa míli a robí chyby. Záleží len od nás, či  sa poučíme a nechceme ďalej opakovať rovnaké chyby. Boh stále  dáva nové príležitosti, vytvára nové možnosti. Podľa toho môžeme povedať, že tých príležitostí je toľko, koľko je ľudí. Boh nie je v tomto trochár. Prekvapí, keď vidíme takých, ktorí šancami pohŕdajú a myslia si, že nie je o čo stáť. Písmo to pravdivo pomenuje:  „ Pozvaní neboli jej hodní“ ( Mt 22, 8).

    Pán Ježiš v podobenstve o svadbe kráľovho Syna práve o takomto jave  hovorí. Mnohí na pozvanie, alebo na príležitosť nereagujú, ba vystupujú proti, búria sa, zabijú v sebe Boží hlas. Niektorí, aj keď sa zapletú medzi pozvaných, nakoniec je to len preto, že sa chceli iba dobre najesť. Vôbec im nejde o niečo vyššie.  

      No šancu dostal každý. Každý má dostatok inteligencie, že pochopil, že nejde iba o obyčajné jedenie a pitie. Život je daný nato, aby sme poznali Boha a Toho, koho nám dal, svojho Syna. „Aby sme sa raz nemuseli pred Ním hanbiť“(1J2,28).  Amen.  

    Modlime sa: Duchu Boží, prosíme Ťa,  odej nás do rúcha spravodlivosti, aby sme   mohli raz prísť na svadbu Tvojho Syna v kráľovstve nebeskom. Tam si nás povolal a stále povolávaš; prijmi nás k sebe pre zásluhy svojho a nášho Pána, večne požehnaného. Amen

Mgr. Peter Paluga