4. pôstna - Chlieb života

4. pôstna - Chlieb života – Modlitba – Kriste, Kráľu nebeský, ktorý sedíš na pravici Otca a staráš sa aj o nás na zemi. Dávaš nám pokrm i nápoj pre náš život každodenný. Vieme, že máš na pamäti naše potreby tela i duše, aby sme netrpeli núdzou toho chleba duchovného a vody živej. Amen  J 6, 47 - 51

      Chlieb – ako najdôležitejšia časť potravinového reťazca. Denne si ho kladieme na stôl a možno nám pritom ani nenapadne, ako by to vyzeralo bez neho. Na jednej strane vieme, že chlieb je významný, lebo slúži na udržanie základných životných funkcii, na strane druhej stal sa aj symbolom života.  Čudovali by sme sa, keby ho chcel niekto vylúčiť z nášho každodenného života. Podobne ako je to s chlebom, je to aj s vierou. Viera je zdrojom duchovného života a skladá sa z lásky a nádeje. Presnejšie viera je  symbol duchovného života. Keď veríme, tak naša duša žije. Subjektom viery je Pán Ježiš Kristus, ktorého Boh určil za základný kameň nášho duchovného života. Preto nám hovorí: : „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť“ ( J 6, 35). Židia tomuto slovu vôbec neporozumeli,  lebo ich oči sa pozerali na Neho  príliš materiálne, vraveli: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ (J 6, 52) Ako rozumieme Jeho slovu dnes my, nositelia viery v 21.storočí? Pre toho, kto dostal dar živej viery,  tieto slová chápe ako rozumieme chlebu, ktorý je položený na stole. Ako telo potrebujeme k životu chlieb, tak duša potrebuje mať vieru. Tá ho privádza k Bohu a ten ju  svojou láskou sýti.  Jeho slovo k tomu hovorí:  ak nebudete jesť „Jeho telo“ a nebudete piť„ Jeho krv“ nebudete mať  v „ sebe život“ (J 6, 53).

      Boh nám dal svojho Syna, aby každý mal v sebe Božiu lásku a zároveň aj večný život, lebo „ kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (J 6, 35) sľubuje Pán Ježiš. Hovoriť  o sýtení a ukojení smädu môžeme iba z pohľadu viery. Boh nás poznal v láske a ústami Syna k nám hovorí:  „ Moje ovce počúvajú môj hlas a ja ich poznám a nasledujú ma“ ( J 10, 27).  Duch Boží, ktorý je tvorcom našej radosti, hľadá nás lebo je Mu ľúto každej stratenej ovečky a radšej zanechá „ deväťdesiatdeväť na pustatine“ a ide „ za stratenou a keď  ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia“ ( J 15, 5). Amen.     

      Modlitba – Kriste, náš Pane , naplň nás túžbou po tom pokrme, ktorý je pre náš večný život. Rozlej lásku v našich srdciach, aby sme si pomáhali, s núdznymi sa delili, zmierenie vyhľadávali, a tak sa z pokoja a spásy radovali teraz i po všetky dni. Amen

Mgr. Peter Paluga