4. pôstna - Chlieb života

4. pôstna - Chlieb života – Modlitba – Kriste, Kráľu nebeský, ktorý sedíš na pravici Otca a staráš sa aj o nás na zemi. Dávaš nám pokrm i nápoj pre náš život každodenný. Vieme, že máš na pamäti naše potreby nie len tela, ale  i duše, aby sme netrpeli núdzou toho hlavného chleba duchovného a vody živej. Amen   „Nie čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza.“ (Mt 15, 1 - 20)

Boj o prežitie

Dôležitosť tejto potraviny pre život nie je potrebné zdôrazňovať. Každý dobre vie, že chlieb máme na stole každý deň a nikto sa bez neho nezaobíde.  Neraz sme počuli, že tento chlieb sa musí dorábať statočnou prácou. Aj keď sa zdá, že chleba je na svete dostatok, predsa sa vie, že sú kraje, kde chleba je nedostatok. Stačí dlhotrvajúci lokálny vojnový konflikt, alebo sucho a ľudia sa ocitnú bez chleba. Nastáva hlad a umierania.  Prosbou: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“ ( Mt 6, 11), sa obraciame na Toho, ktorý neraz ako Jediný môže pomôcť.  

Nejde iba o konzumáciu

Židia mali vážny problém, preto im Ježiš hovorí: „Nie čo vchádza do úst poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza“ ( Mt 15, 11). Židia totiž radšej holdovali ústnemu podaniu, akoby poslúchali svojho Boha. Okázalo si umývali ruky pred každým jedlom a toto pokladali za svoju vernosť Bohu. Každému je na pohľad jasné, že išlo iba o pretvárku. Na  Ježiša to však neplatilo. Rovno im povie: „ A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie?“ ( Mt 15, 3). Takáto priama reč sa pochopiteľne nepáčila. Vyšlo totiž najavo, že ako to myslia s Bohom myslia.  

Ježiš je chlieb

Čítame Ježišove slová: „Ja som chlieb života“ ( J 6, 47). Povedal to pre tých, ktorí to s Bohom myslia vážne. Každý, kto Ho úprimne hľadá takto má istotu, že neodíde od Neho „ lačný“. Aj ten „satan“ si vypočul: „ Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“( Mt 4, 4). Takto  Boh chce byť cez svojho Syna tým pravým pokrmom pre večnosť. Vo Večeri Pánovej sa to aj zdôrazňuje. Dr. Martin Luther v rozhovoroch s Zwinglim v Marburgu 1529 sa netají s úspechom. Pri  Večeri Pánovej prijímame už len Telo nášho Pána a nie obyčajný chlieb. Židom nebolo jasné, prečo ich predkovia, keď : „  jedli na púšti mannu“( J 6, 49), pomreli. Vtedy išlo iba o prežitie. A mnohí nepochopili ani to, že v Ježišovi dostávajú pravý chlieb, ktorý „ zostupuje  z neba, aby ten, čo bude z neho jesť neumrel“ ( J 6, 50).   

Chlieb života

 V Bohu bolo slovo „ Boh bol to slovo“ ( J 1, 1). Takto začína evanjelista písať o tom, že sa stretol s „ Chlebom života“. Pre neho Ježiš je chlebom, ktorý sa dáva za život sveta. Boh sa stal telom, aby každý kto uverí, mal život večný. Nehanbime sa zato, že nám Boh dal tak skromný pokrm. Aj keď je Ježiš na pohľad taký jednoduchý, predsa je plný lásky a pravdy. Ak Jeho máme, nič viac nepotrebujeme. Stačí nám Pánov hod. Ježiš je cesta, pravda a život. Načo nám svet čo ponúka, s Ježišom máme chleby  dosýta. On sľubuje: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa“ ( J 6, 57).  Amen.   

  Modlitba – Kriste, náš Pane , naplň nás túžbou po tom pokrme, ktorý je pre náš večný život. Rozlej lásku v našich srdciach, aby sme si pomáhali, s núdznymi sa delili, zmierenie vyhľadávali, a tak sa z pokoja a spásy radovali teraz i po všetky dni. Amen.

Mgr. Peter Paluga