4. pôstna - Chlieb života
11.03.2018 21:37
4. pôstna - Chlieb života – Modlitba – Kriste, Kráľu nebeský, ktorý sedíš na
pravici Otca a staráš sa aj o nás na zemi. Dávaš nám pokrm i nápoj pre náš život
každodenný. Vieme, že máš na pamäti naše potreby tela i duše, aby sme
netrpeli núdzou toho chleba duchovného a vody živej. Amen J 6, 47 - 51
Chlieb – ako najdôležitejšia časť potravinového reťazca. Denne si ho
kladieme na stôl a možno nám pritom ani nenapadne, ako by to vyzeralo bez
neho. Na jednej strane vieme, že chlieb je významný, lebo slúži na udržanie
základných životných funkcii, na strane druhej stal sa aj symbolom života.
Čudovali by sme sa, keby ho chcel niekto vylúčiť z nášho každodenného života.
Podobne ako je to s chlebom, je to aj s vierou. Viera je zdrojom duchovného
života a skladá sa z lásky a nádeje. Presnejšie viera je symbol duchovného
života. Keď veríme, tak naša duša žije. Subjektom viery je Pán Ježiš Kristus,
ktorého Boh určil za základný kameň nášho duchovného života. Preto nám
hovorí: : „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť“ ( J
6, 35). Židia tomuto Slovu vôbec neporozumeli, lebo ich oči sa pozerali na
Neho príliš materiálne, vraveli: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ (J 6,
52) Ako rozumieme Jeho Slovu dnes my, nositelia viery v 21.storočí? Pre toho,
kto dostal dar živej viery, tieto slová chápe ako rozumieme chlebu, ktorý je
položený na stole. Ako telo potrebujeme k životu chlieb, tak duša potrebuje
mať vieru. Tá ho privádza k Bohu a ten ju svojou láskou sýti. Jeho slovo k tomu
hovorí: ak nebudete jesť „Jeho telo“ a nebudete piť„ Jeho krv“ nebudete mať v
„ sebe život“ (J 6, 53).
Boh nám dal svojho Syna, aby každý mal v sebe Božiu lásku a zároveň aj
večný život, lebo „ kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo
mňa, nikdy nebude žízniť“ (J 6, 35) sľubuje Pán Ježiš. Hovoriť o sýtení a ukojení
smädu preto môžeme iba z pohľadu viery. Boh nás poznal v láske a ústami Syna
k nám hovorí: „ Moje ovce počúvajú môj hlas a ja ich poznám a nasledujú ma“ (
J 10, 27). Duch Boží, ktorý je tvorcom našej radosti, hľadá nás lebo je Mu ľúto
každej stratenej ovečky a radšej zanechá „ deväťdesiatdeväť na pustatine a ide
za stratenou, a keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia“ ( J 15, 5). Amen.
Modlitba – Kriste, náš Pane , naplň nás túžbou po tom pokrme, ktorý je pre
náš večný život. Rozlej lásku v našich srdciach, aby sme si pomáhali, s núdznymi
sa delili, zmierenie vyhľadávali, a tak sa z pokoja a spásy radovali teraz i po
všetky dni. Amen.
Mgr. Peter Paluga