13. po Svätej Trojici - Môj blížny

Homília - 13. po Svätej Trojici –Téma: Môj blížny –

Text: L 10, 25 – 37 A hľa,  vstal zákonník a aby Ho pokúšal, povedal: Majstre, čo činiť, aby som dedične obdržal večný život? Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? On odpovedajúc odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej duše, z celej sily a z celej sily a svojho blížneho ako seba samého. Riekol mu teda: Správne si odpovedal. To čiň a budeš žiť! Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? Ježiš mu odvetil a riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol do rúk lotrom. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. Náhodou išiel touto cestou kňaz, keď ho videl, obišiel ho. Podobne  i levíta. Prišiel k nemu pocestný Samaritán, zľutoval sa nad ním, obviazal mu rany, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. Čo sa ti zdá, kto z tých troch bol blížny tomu, ktorý padol lotrom do rúk? A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!

        Otázkou, ako získať večný život, sa zákonníci zaoberali počas  celej doby starej zmluvy. Pokladali ju za najdôležitejšiu zo všetkých,  preto ju predkladajú  aj  Pánu Ježiši, ale iba z dôvodu, aby ho pokúšali. Správne si mysleli, že ide  kľúčovú záležitosť  zákona.  Preto jeden z nich v mene všetkých sa ho bez ostychu spýtal, čo musí robiť, aby dosiahol „ večný život“ ( L 10, 25). Ježiš odpovedal proti otázkou: „ Čo je napísané v zákone?“ (L 10, 26). Na to zákonník odrecitoval spamäti a doslova celé znenie zákona. Za to si od Ježiša  vypočul pochvalu: „Správne si odpovedal!“ (L 10, 28). Ale zákonníkovi, aj keď poznal zákon, to nestačilo a chcel počuť aj praktické využitie zákona. Lebo to bol problém, s ktorým si nevedeli rady ani najučenejší rabíni. V bežnom živote sa predsa nevyskytujú len priatelia, ale aj nepriatelia. Ako treba naložiť s tými, ktorých nemôžeme, alebo nechceme milovať? O týchto   zákon  výslovne nehovorí. Preto sa zákonník, aby nachytal Ježiša, pýta: „ A kto mi je blížny?“ ( L 10, 29). V tej dobe sa všeobecne verilo , že len Boží zákon  ospravedlňuje. Jeho výklad sa stal preto zložitým a bežnému človeku nezrozumiteľným. A tak sa Židia  v každodennom živote radšej riadili heslom : „ Miluj tých, ktorí teba milujú a nenáviď tých, ktorí teba nenávidia“. Boží zákon   miluj „ blížneho, ako seba samého?“ ( L 10, 27) dodržiavali iba tí najvernejší.  Ježiš o tom dobre vedel, preto v podobenstve o milosrdnom  Samaritánovi zámerne použil kňaza a levítu, ktorí hoci znalí zákona, predsa ho očividne obchádzali ako aj obišli miesto, kde ležal ich zranený blížny. Naproti tomu Samaritán, príslušník opovrhovaného národa a podľa Židov, ten ktorý nemá účasť na zasľúbeniach,  bez problémov sa skloní a postará sa o svojho blížneho, lebo ten ho práve potreboval.  Zákonník, ak nechcel byť vyložene zaradený medzi ignorantov pravdy, musel priznať, že blížnym raneného človeka bol  Samaritán, aj keď s ním z duše opovrhoval. Tento totiž preukázal „ milosrdenstvo“ ( L 10, 37) neznámemu a jeho Ježiš vyhlásil za toho, ktorému Boh prisúdil účasť na  Božom  kráľovstve a tak aj dedičstvo večného života. Tak podľa slova Božieho tí, ktorí konajú milosrdenstvo ho raz aj  dosiahnu (Mt 5, 7).     

Modlitba: Otče náš milý nebeský, ktorý si nás tak miloval, že si nám poslal svojho  Syna , aby sme žili skrze Neho, nedaj nám nikdy zabudnúť na to, že tento dlh lásky máme splácať Tebe i svojim blížnym. Nech je zjavné na nás, že Ty prebývaš v nás  a Tvoja láska je v nás prítomná. Tak vytvoríme na tejto zemi spoločenstvo, v ktorom pocítime už tu požehnanú prítomnosť Tvojho kráľovstva lásky. Amen.

Mgr. Peter Paluga